Národný rekord vo freedivingu s podporou Nadácie Veolia Slovensko

Katarína Linczényiová  aj s podporou Nadácie Veolia  urobila nový národný rekord vo freedivingu v disciplíne FIM a v svetom rebríčku tak dosiahla krásne 4. miesto. 

Ako prebieha súťaž v netradičnom a extrémnom športe akým je freediving?

 

Freediving síce ešte nie je olympijský šport, pravidelne sa ale organizujú majstrovstvá sveta a súťaže na vysokej atletickej úrovni. Súťaž je veľmi rozdielna od bežného tréningového ponoru. Je daný presný čas kedy sa musíte zanoriť, napr. 10:30 ráno, kebyže sa zanorím o minútu neskôr, už som diskvalifikovaná. Bez ohľadu na to, či sú v danom momente vlny, prúdy, či prší alebo aká je daná organizácia ľudí okolo Vás. Okrem toho, závodíte, je to Vaša práca, ide Vám o medailu, rekord alebo aspoň body do svetového rebríčka. Sú okolo vás ľudia čo sa na vás pozerajú, médiá a potom vaša vlastná hlava. Tlak na súťaži je teda obrovský, čo robí ponor mentálne náročným. Počas súťažného ponoru tiež musím doraziť do hĺbky ktorú som si deň predtým nahlásila, teraz to bolo 77m. Tento údaj už potom nemôžem zmeniť, pričom keď si ju nahlasujem, neviem čo si nahlásia súperi. Následne musím z tejto hĺbky doniesť štítok na hladinu, ukázať ho rozhodcovi a spraviť presný protokol, ukázať signál a povedať že som OK do 30 sekúnd od vynorenia. Ak iba jednu z vecí popletiem, už strácam body.

 

Tieto dva roky ste sa sústredili na disciplínu FIM, viete nám ozrejmiť o čo ide?

 

Vo freedivingu rozlišujeme 9 disciplín, ja som sa dlhé roky sústredila na disciplínu CWT čo je plávanie s monoplutvou. Pri FIM nemám žiadnu plutvu, priťahujem sa po lane rukami dolu do hĺbky a následne šplhám zase naspäť na hladinu. Ak si so sebou zoberiem aj nejaké závažie, povedzme 2kg olova, tak ho ale aj musím vyniesť späť na hladinu, aby to bolo fér.

 

Urobila ste už viacero národných rekordov, bol tento niečím iný?

 

Áno bol, pretože bol nesmierne ťažký. FIM bola pre mňa vždy veľmi náročná disciplína, ktorú som nemala rada, pretože si vyžaduje silu v rukách a dlhší čas ponoru, nakoľko ste pomalší keď nemáte plutvu. To boli vždy moje dve slabiny a chcela som ich zlepšiť. Toto bol zároveň posledný závodný ponor a posledný rekord, pred dlhšou pauzou od vrcholového športu a závodenia, ktorú som si rozhodla aspoň na  2 roky dať aby som načerpala novú energiu.

 

Ako vyzerá tréning a celý rok keď sa pripravujete na takýto výkon? Bude sa to teraz počas pauzy meniť?

Keď trénujem na naozaj hlboké a náročné ponory, akým bol aj tento, trénujem aj 5 hodín denne, 5 dní do týždňa, roky.  Môj tréning pozostával hlavne z mentálnej prípravy, aj 2 hodiny môžu byť meditácia, dýchacie cvičenia alebo cvičenia na koncentráciu. Zbytok tvorila posilňovňa, ľahší beh, no a samozrejme plavecký tréning v bazéne a neskôr more. Keď už som potápala hlboké ponory a je čas výkonu, tak sa na dva mesiace tréning zúžil iba na more, meditáciu a regeneráciu. Momentálne plánujem venovať sa hodinu denne meditáciam pretože tie sa stali súčasťou mojej rannej rutiny, a potom extra hodinu denne udržiavacím tréningom v bazéne, alebo posilňovni. Šport je úžasná vec, aj keď ho nerobíte na vrcholovej úrovni

 

Počas šampionátu v Grécku ste vyhrala zlato, vo svetovom rebríčku bol Váš ponor na celkovom štvrtom mieste. Čo to pre Vás znamená? Máte ešte chuť posúvať hranice?

 

Možno to bude znieť prekvapivo, ale freediving pre mňa nie je iba o rekordoch. Každý ponor je možnosť zlepšiť sa, každý jeden meter je možnosť naučiť sa ešte viac uvoľniť a zvládnuť vlastnú myseľ. Stať sa viac odolnejším. Nesúťažím z ostatnými, ale sama so sebou. A niekedy vyhrám a niekedy prehrám, pretože ma zradí vlastná hlava. Vždy ma zarazí, že v tomto športe môžete byť fyzicky v špičkovej kondícii, ak vás ale prepadne stres, alebo negatívne myšlienky, tak to nepôjde. Vďaka freedivingu mám tiež možnosť objaviť našu modrú planétu, jej prírodné bohatstvo a vidieť ekologické problémy z prvej ruky. Prichádzam do kontaktu s rôznymi komunitami, ktoré sú na morskom prostredí priamo závislé. Toto spojenie ma fascinuje a som rada že vďaka tomuto športu, aj vďaka Veolia mám možnosť problematike trvalo udržateľného rozvoja porozumieť a prostredníctvom príbehov zvyšovať povedomie a inšpirovať ostatných.