Často kladené otázky

Ak ide o reklamáciu technického charakteru, ktorú treba riešiť okamžite, poradíme, prípadne zabezpečíme kontakt na zodpovedného odborného zamestnanca bezodkladne. 

Dôležité je vedieť, že v prípadoch, ktoré neznesú odklad a príčinou môže byť porucha alebo nedostatočnosť v dodávke médií zo strany dodávateľa tepla je k dispozícii dispečing s nepretržitou službou. Kontakt je uvedený v každej zmluve o dodávke a odbere tepla aj na našej internetovej stránke. 

Ak ide napríklad o reklamáciu fakturovaného množstva tepla, odporúčame písomnú formu - poštou alebo elektronicky na klient@veoliaenergia.sk.

Cena tepelnej energie je dvojzložková, pozostáva z variabilnej a fixnej zložky ceny tepla. 

Variabilná zložka je časť ceny tepla, ktorá je priamo závislá na spotrebe paliva (zemný plyn predstavuje 95 % nákladov), zvyšných 5 % tvorí elektrická energia, technologické hmoty a technologická voda. Predpokladané množstvo plynu sa určí v závislosti od množstva tepla objednaného odberateľmi. 

Za variabilnú zložku ceny sa predáva teplo namerané na odbernom mieste, z čoho je zrejmé, že reálny odber tepla sa premieta do platieb priebežne, teda aktuálne v mesačných faktúrach pre odberateľa.
Fixná zložka je časť ceny tepla, ktorá je nezávislá na reálnej spotrebe tepla, obsahuje ostatné regulované oprávnené náklady súvisiace s regulovanou činnosťou - napríklad náklady súvisiace s investíciami do tepelnoenergetických zariadení, revíziami, opravami, zákonnými prehliadkami, poistením a obsahuje aj primeraný zisk schválený Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Z uvedeného vyplýva, že množstvo skutočne odobratého tepla nemá vplyv na regulovaný objem fixných nákladov. Fixná zložka maximálnej ceny tepla sa vypočíta z celkového regulačného príkonu a regulovaného objemu fixných nákladov.

Číslo 5 300 určil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). V rámci Slovenska sú oblasti s dlhšou dobou vykurovania, kde počet vykurovacích hodín 5 300 je číslo nedostačujúce. V konečnom dôsledku však nezáleží na tom, akú hodnotu má toto číslo. Je to takpovediac iba imaginárne číslo pre výpočet regulačného príkonu z hodnoty v kWh na kW regulačného príkonu. Celkový súčet regulačného príkonu za regulovaný subjekt sa použije na výpočet (určenie) fixnej zložky maximálnej ceny tepla z určitých oprávnených regulovaných fixných nákladov. To znamená, že aj keby bolo číslo vyššie, nemalo by vplyv na celkovú fixnú platbu za regulačný príkon odberného zariadenia.

Predpokladáme, že cieľom tejto otázky je rozdiel v spotrebe tepla medzi vyregulovaným a nevyregulovaným porovnateľným domom. Odpovedáme priamo, že nevyregulované domy vnímame z hľadiska spotreby jednoznačne ako negatívum, pretože domy, v ktorých správcovia zabezpečili okrem vyregulovania aj termostatizáciu a meranie v bytoch, šetria teplom výrazne, ich spotreba je o 30 až 40 % nižšia, teda neporovnateľná s domami, ktoré o revitalizácii ešte len uvažujú. Konštatujeme, že vyregulovaných domov je už viac ako 80 %. Na základe skúseností chceme poradiť tým, ktorí sa rozhodujú alebo rozhodli vykonávať úsporné opatrenia postupne, že najskôr je potrebné vyregulovať, termostatizovať a merať a až následne zatepľovať, pretože zateplenie bez regulácie má opačný efekt. Ak si nemôžeme spotrebu tepla regulovať, častejšie vetráme a výsledný efekt môže byť v neprospech konečných spotrebiteľov.

Povinnosť vyregulovať bytové domy ukladal zákon o teple č. 70/1998 Z. z. Súčasný zákonč. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike už túto povinnosť neobsahuje. Platný zákon o tepelnej energetike v § 25 však ukladá povinnosť hospodárne prevádzkovať sústavu tepelných zariadení pre všetky subjekty v reťazci, teda aj pre odberateľa, ktorý rozpočítava teplo konečnému spotrebiteľovi. Zabezpečiť kvalitu dodávky tepla trvale, znamená udržiavať objekty spotreby v takom technickom stave, ktorý zabezpečí kvalitnú dodávku pre každý byt a to bez vyregulovania nie je dosiahnuteľné.

Začiatok a koniec vykurovacej sezóny neurčuje dodávateľ tepla, ale určujú ho poveternostné podmienky a príslušná vyhláška MH SR č. 152/2005 Z. z. o určenom čase a o určenej kvalite dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa.

Začiatok vykurovacej sezóny sa teda začína keď vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu vo vykurovacom období klesne počas dvoch za sebou nasledujúcich dní pod 13°C a podľa predpovede počasia sa nedá očakávať zvýšenie vonkajšej priemernej teploty v nasledujúcom dni nad túto hodnotu.

Dodávateľ preruší vykurovanie, ak vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu vo vykurovacom období vystúpi počas dvoch za sebou nasledujúcich dní nad 13 °C a podľa predpovede vývoja počasia nemožno očakávať pokles vonkajšej priemernej dennej teploty v nasledujúcom dni pod túto hodnotu.

V zmysle § 9 ods. (4) vyhlášky č. 630/2005 Z. z. odpočty vodomerov u konečných spotrebiteľov sa vykonávajú najmenej raz ročne ku koncu zúčtovacieho obdobia, teda kalendárneho roka. Termín nahlásenia množstva spotrebovanej vody za kalendárny rok má Veolia Energia dohodnutý v zmluvách o dodávke a odbere tepla. Tieto údaje (teda indikované údaje zistené určenými meradlami - vodomermi na meranie množstva TÚV u konečných spotrebiteľov v bytoch a nebytových priestoroch) sú rozhodujúce aj na rozpočítanie množstva tepla na prípravu TÚV.

Termín 31. január nasledujúceho roka je dodatočný termín, ku ktorému je možné vykonať odpočet vody u konečného spotrebiteľa na určenie náhradného indikovaného údaja o spotrebe TÚV odborným odhadom. Podľa § 4 ods. (1) tejto vyhlášky, dodávateľ tepla vykoná rozpočítavanie množstva tepla dodaného na prípravu TÚV odberateľom tepla najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka, ak má k dispozícii údaje o množstve TÚV najneskôr 1. februára nasledujúceho kalendárneho roka. Správcovia bytových domov až po spracovaní údajov získaných od konečných spotrebiteľov zasielajú údaje dodávateľovi tepla.

Jednotka tepla GJ sa od roku 2009 už nepoužíva. V jednotkách €/kWh skutočnej spotreby tepla a €/kW regulačného príkonu boli ÚRSOm určené aj ceny tepla pre rok 2009. Takto určené ceny sa v priebehu roka 2009 uplatňovali aj vo faktúrach za teplo pre zmluvných odberateľov. Hodnoty zaznamenané meradlami tepla v iných jednotkách ako v kWh, sa matematicky prepočítajú na kilowatthodiny. Napríklad, spotreba tepla 1 500 GJ (meranie v GJ) sa vo faktúre uvádza prepočítaná cez hodnotu 277,7777 ako 416 666,55 kWh. Regulačný príkon, ktorý je zmluvne dohodnutý a platí na trojročné regulačné obdobie, je vyjadrený v kilowattoch. Súčasne to znamená, že nie je možné jednoducho spočítať cenu za kWh s cenou za kW regulačného príkonu.

Cenu tepla tvoria:

• 70 % variabilné náklady: z toho asi 95 % palivo (plyn, štiepka,...), ďalej elektrická energia, voda, technologické hmoty
• 30 % fixné náklady: regulované fixné náklady - najmä mzdy, dane a odvody, odpisy, úroky, náklady na opravy, náhradné diely, materiál, oprávnený zisk, ostatné náklady