Médiá
7 december 2015

Ochrana životného prostredia nie je v rozpore s hospodárskym rastom

7. DECEMBRA 2015

Kto by mal platiť za vypúšťanie skleníkových plynov a ako konkrétne by to fungovalo?

Ide o to, aby znečisťovanie stálo viac než odstraňovanie znečistenia, teda aby tí, ktorí znečisťujú, znášali náklady na odstránenie znečistenia, a aby tieto prostriedky naopak plynuli tým, ktorí znečistenie odstraňujú. Pochopiteľne, úplne ideálne by bolo, aby bol tento poplatok zavedený v celosvetovom meradle, ale však taký zámer sa nám nepodarí presadiť. Ďalšia predstava je, aby sa to týkalo povedzme, 75% celosvetových emisií, čím mám na mysli Európu, Severnú Ameriku a Čínu. Aj keď sa nám to nepodarí dosiahnuť, môžeme dúfať, že aspoň tieto tri regióny stanovia na emisie skleníkových plynov takú cenu, ktorá bude natoľko výrazná, že bude motivovať k odstraňovaniu znečistenia a bude dostatočne stabilná, aby umožňovala umoriť investície do ekologizácie. Platiť by mal každý, kto vypúšťa skleníkové plyny, teda CO2, metán a ďalšie skleníkové plyny.

Koľko by mali platiť?

Keby napríklad každá tona vypusteného ekvivalentu CO2 stála 40 eur a tieto prostriedky by sme prerozdelili tým, ktorí znečistenie odstraňujú a investujú do príslušných technológií, mohli by sme významne znížiť emisie. Odstránenie znečistenia stojí viac peňazí, resp. vyrábať bez znečisťovania je drahšie ako znečisťovať, a tak by sme pri cene 40 eur za tonu mohli odbúrať 75% emisií. Podpora môže mať aj inú podobu, napríklad automobily znečisťujú životné prostredie, ale existujú aj ekologicky čisté automobily. Sú drahšie, takže by sa tieto prostriedky dali použiť aj na ich podporu.

Odborníkom na odstraňovanie znečistenia je aj spoločnosť Veolia a ide o obrovský potenciálny trh. Vyčíslili ste nejako tento potenciál?

V súčasnej dobe to je ťažké vyčísliť. Než sa totiž takáto prax rozšíri v celosvetovom meradle, bude to zložitý a dlhý proces. Možno povedať, že keby dnes všetky elektrárne, ktoré po celom svete vyrábajú elektrickú energiu, používali technológie na zachytávanie a uskladňovanie CO2, ktorý inak vypúšťajú do ovzdušia, zvýšili by sa im výrobné náklady - ak vyrábajú na báze fosílnych palív - o 40%. To sa môže zdať veľa, ale porovnajme to napríklad s nákladmi na veternú či solárnu energiu, aj keď postupne klesajú. Keby sme všetky elektrárne na svete, ktoré spaľujú fosílne palivá vybavili touto technológiou, emisie CO2 by klesli na polovicu.

Aké riešenia môžete konkrétne ako Veolia ponúknuť vzhľadom k tomu, že sa jedná o trh, ktorý sa otvára práve vášmu odvetviu?

Všetkým znečisťovateľom - napríklad priemyselným firmám - ponúkame riešenia, vďaka ktorým môžu prestať skleníkové plyny vypúšťať. Všetkým výrobným odvetviam, v ktorých vznikajú organické odpady, napríklad potravinárskemu priemyslu, ktorý používa organické suroviny a produkuje organické odpady, už neponúkame obyčajnú likvidáciu týchto odpadov, ale ich premenu na energiu, čím sa prevádzka dostane do neutrálneho režimu z hľadiska emisií. Také firmy už nemusia pre svoje energetické hospodárstvo nakupovať vykurovací olej či plyn. Pri zdrojoch, ktoré dokážu zásobovať teplom celé mestá prostredníctvom sietí diaľkového tepla, zase ponúkame možnosť využívania obnoviteľných zdrojov energie. Napríklad v Maďarsku zásobujeme celé mesto teplom vyrábaným na báze spaľovania slamy od miestnych poľnohospodárov, ktorá predtým ostala nepoužitá. Ekologické fungovanie je teda veľmi dobre uskutočniteľné už dnes. Ja navyše navrhujem, aby sme sa okrem CO2 zaoberali aj inými skleníkovými plynmi, najmä metánom. Metán znečisťuje ovzdušie zhruba rovnako ako CO2, dá sa však ľahšie zachytávať a zhodnocovať v plyne. Ak ho však namiesto toho necháme unikať, má skleníkový efekt. Navrhujem zachytávať čo najväčšie množstvo metánu priamo v mieste produkcie, a to v koncentrovanej podobe, zhodnocovať ho a upravovať ho na plyn, ktorým môžeme nahradzovať ťažený zemný plyn.

Stane sa jedného dňa hlavným predmetom činnosti skupiny Veolia recyklácia vo všetkých svojich formách?

Budúcnosť odpadového hospodárstva dnes už skutočne nespočíva v obyčajnom zbere a spracovaní odpadu; v budúcnosti pôjde nielen o recykláciu odpadov, ale aj o pomoc priemyslu pri prechode od lineárneho modelu - ktorý funguje na princípe vyťažiť suroviny, niečo z nich vyrobiť a potom to vyhodiť - ku cyklickému modelu ekonomiky, kedy sa z odpadu stávajú suroviny pre iných. Keď sa PET fľaša, v ktorej máte vodu, vyrobí z recyklovanej fľaše, vznikne o 70% menej emisií CO2, než keď ju vyrobíte tradičným spôsobom s využitím petrochemického priemyslu. A táto úspora emisií je ešte výraznejšia v prípade recyklácie kovov. Áno, kruhová ekonomika sa zďaleka neobmedzuje len na energie, kruhová ekonomika je jednoznačne cesta k zníženiu emisií.

Neziskové organizácie udeľujú pri príležitosti konferencie COP 21 cenu Klimatický Pinocchio niektorým z nadnárodných spoločností. Pred dvoma rokmi dostala cenu Pinocchio práve Veolia ...

Pripomeniem za čo Veolia pred dvoma rokmi cenu Pinocchio dostala a prečo sme boli na jej udelenie hrdí. Jednému veľkému indickému mestu sme navrhli riešenie, ktoré by malo zabezpečiť nepretržitý prístup k pitnej vode všetkým obyvateľom mesta, ktorých sú tri milióny, bez ohľadu na ich spoločenské postavenie. Bola to výzva, ktorú sme prijali v spolupráci s indickými partnermi a s indickými predstaviteľmi. Dnes sme takmer v cieli. Príslušné mesto bude mať ako jediné v celej Indii pitnú vodu, ktorá spĺňa štandardy WHO, teda zdravotne nezávadnú vodu, dostupnú pre všetkých obyvateľov 24 hodín denne. Ja som na túto výzvu hrdý a som hrdý, že sa nám ju podarilo splniť.

Veľa sa hovorí o Greenwashing, o tom, ako si firmy robia z konferencie COP 21 príležitosť k vlastnému zviditeľneniu, pretože za tým všetkým stojí obrovský trhový potenciál...

To iste, ale jednoznačne to svedčí o tom, že ochrana životného prostredia nie je v rozpore s hospodárskym rastom. Aj naďalej je možné zabezpečovať dlhodobý a udržateľný hospodársky rast a pritom rešpektovať našu planétu, neznečisťovať ju; ide o výzvu, ktorá je technická a ekonomická a ktorá súvisí so zamestnanosťou ... Keď som pred chvíľou hovoril o kruhovej ekonomike, prináša to aj pracovné miesta v našej krajine, pretože dnes predstavuje náš vlastný odpad cenný zdroj a najväčšie náleziská na svete.